Základné dentálne ošetrenie vo veterinárnej praxi malých zvierat – dentálna hygiena

 

Potreba dentálneho ošetrenia je v dnešnej dobe dennou rutinou veterinárnych praxí so zameraním na liečbu malých zvierat. Ochorenia ústnej dutiny predstavujú jeden z najčastejších problémov v populácii spoločenských zvierat. Iba malé percento psov (7%) nevykazuje žiadne diagnózy chrupu a ústnej dutiny, a práve tento fakt robí z veterinárnej stomatológie profesijne, ale aj ekonomicky zaujímavú oblasť.
Keďže je ústna dutina spolu s chrupom významnou vstupnou bránou do organizmu, zdravotný stav tejto časti tela je základným predpokladom komplexného zdravia zvieraťa. Kým sa v minulosti veterinárnej stomatológii neprikladal v rutinnej praxi príliš podstatný význam, v súčasnosti sa riešenie širokého spektra dentálnych diagnóz považuje za základ každej úspešnej veterinárnej praxe.
Zmenou stravovacích návykov domácich miláčikov sa totiž preukázateľne zvýšil výskyt ochorení ústnej dutiny. Preto je pre udržanie optimálneho zdravotného stavu spoločenských zvierat v súčasnosti nevyhnutné domáce dentálne ošetrovanie na dennej báze. To je však napriek edukácii majiteľov zvierat pomerne často zanedbávané, resp. pre neosvojené návyky nie je možné, aby ho majitelia v domácom prostredí vykonávali. Súčasne však majitelia majú na svoje zvieratá zvýšené nároky, ktoré bezpodmienečne vyžadujú dobrý celkový zdravotný stav zvieraťa. Ten priamo súvisí aj so stavom ústnej dutiny, zubov, periodontálneho aparátu, atď. Pracovné nároky, chovateľské ambície, ale aj vzťah majiteľov k svojím zvieratám vytvárajú na poli veterinárnej medicíny dopyt po profesionálnych veterinárnych stomatológoch. Tí by mali byť schopní vykonávať kvalitné základné ošetrenie chrupu – profesionálnu dentálnu hygienu, ale aj komplikovanejšie zákroky (napr. chirurgická extrakcia viackoreňových zubov, endodontické ošetrenie, ortodoncia a iné). K tomuto výkonu je potrebné aj adekvátne technické vybavenie, počnúc ručnými nástrojmi, dentálne ultrazvukové čističe zubného kameňa (tzv. skelery), leštičky, až po vysokovýkonné dentálne jednotky a röntgenologické systémy.

                        

 

Stomatologickému ošetreniu zvieracieho pacienta by vždy mala predchádzať
a. anamnéza,
b. celkové klinické vyšetrenie a
c. podrobné vyšetrenie hlavy a ústnej dutiny v sedácii.

Ad a.
Pred klinickým vyšetrením zisťujeme bežnú anamnézu a nacionálie pacienta. Klienta necháme voľne rozprávať o probléme, s ktorým prichádza. Potom sa cielene pýtame na začiatok, frekvenciu a priebeh daného stavu, prípadnú predpokladanú lokalizáciu, bolestivosť a predchádzajúcu diagnostiku a liečbu. Pri stomatologickom pacientovi sú cennými informáciami zmeny správania, napr. bruxizmus (škrípanie zubami), zvýšené, alebo znížené žutie potravy, u mačiek zmeny v samočistení sa, bolestivosť pri zívaní, otieranie hlavy a iné. Majitelia často popisujú zvýšené slinenie (ptyalizmus), alebo únik slín v dôsledku obmedzeného prehĺtania, vád pysku, čeľuste alebo sánky (pseudoptyalizmus). Veľmi často popisujú zápach z ústnej dutiny a výtoky z nosa, očí.

Ad b.
Následne si pacienta všeobecne prehliadneme. Vyhodnotíme si jeho celkový zdravotný stav, kondíciu.

Ad c.
Veľkú pozornosť venujeme vyšetreniu hlavy a ústnej dutiny u pacienta bez anestézie a neskôr aj v anestézii. Sledujeme typ lebky, opuchy, výtoky, asymetriu, abnormálne otvorenie ústnej dutiny, umiestnenie a veľkosť jazyka, oklúziu, priechodnosť nozdier, poranenia na koži v kožných záhyboch a rany na sliznici. Sledujeme anatomický tvar zubov, počet a stav zubov, u mladých jedincov prítomnosť mliečnych zubov, stav mäkkého tkaniva.

 

Obr. 1  Dentálna sonda s mierkou (Burtons Veterinary Equipment)

 

Dentálnou sondou s mierkou (Obr. 1) prekontrolujeme hĺbku gingiválnych sulkusov (pes – max. 3 mm, mačka – max. 0,05 mm), sledujeme furkáciu koreňov u viackoreňových zubov. Takáto obhliadka chrupu nám poskytuje dostatočné množstvo informácií, na základe ktorých vieme majiteľov informovať o charaktere potrebného ošetrenia, prípadne o potrebe vyhotovenia dentálnych RTG snímok. Tiež takto veterinárny lekár získa informácie potrebné na to, aby zvážil, či je schopný dané ošetrenie v podmienkach svojej praxe vykonať, alebo bude pacienta referovať na pracovisko s potrebným vybavením a skúsenosťami.

 

Obr. 2 Dentálny pacient pred a po zubnej hygiene (Foto: MVDr. Katarína Garajová)

 

Veterinárna dentálna hygiena a potrebné technické vybavenie

Profesionálna dentálna hygiena predstavuje základný krok stomatologického ošetrenia. Jedná sa o pomerne jednoduchý zákrok, ktorý je však pri správnom prevedení veľmi efektívny (Obr. 2). Základom dentálnej hygieny je najskôr manuálne očistenie zubov vhodným stomatologickým inštrumentáriom, kedy odstránime najmä hrubé nánosy zubného kameňa. Zaujímavosťou je, že v humánnej medicíne sa manuálne ošetrenie zubov rôznymi škrabkami popisuje cca od roku 1936.

 

Nasleduje ošetrenie dentálnym ultrazvukovým čističom. Najčastejšie sa vo veterinárnej praxi používajú ultrasonické piezoelektrické, alebo ultrasonické magnetostrikčné čističe (Tab. 1). Základný rozdiel medzi týmito modelmi spočíva v zdroji vibrácií, v aktívnych plochách čistiacich násadcov (hrotov) a v produkcii tepla. Ultrasonické čističe ako také pracujú s frekvenciou 18 000 – 50 000 cps (sonické čističe cca 3 000 – 7 000 cps). Z dôvodu produkcie tepla pri samotnom čistení sa vyžaduje chladenie vodou. Chladiaca tlaková nádoba môže alebo nemusí byť súčasťou daného prístroja, pričom v prípade absencie nádoby v prístroji je potrebné zabezpečiť analogicky externé chladenie vodou.

Zdrojom vibrácii magnetostrikčného čističa je zväzok kovových plieškov umiestnený na opačnej strane hrotu. Aktívne sú všetky plochy – najviac však samotný hrot a vnútorná konkávna plocha. Vibrácia má tvar predĺženej elipsy a kavitačné bubliny vznikajú 360◦ okolo hrotu. Magnetostrikčný čistič produkuje viac tepla a tkanivo sa môže rýchlejšie prehriať.

Zdrojom vibrácii piezoelektrického čističa je oscilácia keramického kryštálu v hlavici, hrot má aktívne najmä bočné plochy. Vibrácia je lineárna a kavitačné bubliny vznikajú najmä na koncoch. Piezoelektrický čistič produkuje menej tepla a je teda preukázateľne šetrnejší.

 

Tab. 1   Porovnanie ultrasonických čističov zubného kameňa

 

Magnetostrikčný

Piezoelektrický

Prevodník (premieňa energiu na vibrácie)

Kovové pliešky alebo tyčinky

Keramický kryštál

 

Vzor smeru vibrácie

Rozptyl energie na hrote

Aktívny celý povrch

Aktívne hlavne laterálne plochy

Optimálna frekvencia 20 – 42 Hz

9 – 50 Hz

 

 

Dôležité je aj subgingiválne ošetrenie a vyčistenie dentálnych sulkusov. Realizuje sa inštrumentom, ktorý je na to vhodný, resp. subgingiválnou kyretkou. Následne je  žiadúca irigácia gingiválnych vačkov napríklad fyziologickým roztokom. Je dôležité poznamenať, že v závislosti od hĺbky gingiválnych vačkov závisí aj voľba spôsobu ošetrenia. V niektorých prípadoch je potrebné pristúpiť k chirurgickému ošetreniu subgingiválnych priestorov (napr. otvorený periodontálny flap), resp. je nevyhnutná extrakcia zubov.

 

Po dôslednom očistení zubov by malo nasledovať zaleštenie povrchu zubov špeciálnou leštičkou, ktorá je väčšinou dostupná v tej najjednoduchšej forme tzv. „dentálneho mikromotora“ so širokou variabilitou nastavenia otáčok (Obr. 3). Prístroj je možné pri vysokých otáčkach použiť aj na jednoduché brúsenie, vŕtanie alebo pílenie, nízke otáčky sa používajú na spomínané leštenie. Pastu nanášame na povrch zubov a špeciálnym leštiacim nástavcom zuby zaleštíme. Po primárnom leštení zuby farbíme špeciálnym roztokom, ktorý nám odhalí zbytky zubného povlaku na zuboch. Tie následne preleštením odstránime. Zbytky pasty poutierame. Zaleštené zuby sa môžu ošetriť fluórom – prípravok s obsahom fluóru (najčastejšie gél alebo pena) sa natrie na zuby, pôsobí 3 až 5 minút a následne sa poutiera. Aplikácia fluóru znižuje citlivosť zubov. Hlavným cieľom leštenia je vyhladenie povrchu zuba po predošlom ošetrení ručnými nástrojmi a dentálnym ultrazvukom, a definitívne odstránenie jemných nánosov povlaku. Je preukázané, že „finálne zaleštenie“ zubov v kombinácii s domácim čistením zubov významne znižuje ukladanie zubného povlaku a jeho následnú mineralizáciu a vyzrievanie.

 

Obr. 3  Dentálny mikromotor so širokou variabilitou otáčok

 

Posledným krokom dentálnej hygieny a rutinného ošetrenia chrupu u veterinárneho lekára by mala byť v každom prípade edukácia majiteľa. Jedine pravidelným čistením zubov v domácom prostredí dokážeme chrup udržať v dobrom stave počas celého života zvieraťa a predchádzať tak iným celkovým patológiám organizmu.

 

Do portfólia EM Medical sme aj my zaradili rôzne stomatologické vybavenie, pričom plánujeme okrem základných zariadení doplniť ešte aj komplexné dentálne jednotky a inštrumentárium. V prípade záujmu si sortiment prezrite v kategórii Dentálna technika, prípadne kontaktujte členov nášho tímu.

 

Literárne zdroje:
Brook A. Niemic: Stomatologie psa a kočky. 2011, Medicus Veterinarius, str. 272, ISBN 8087537009, 9788087537008.
 Taner Arabaci, Yasin Cicek, Cenk F. Canakc: Sonic and ultrasonic scalers in periodontal treatment review. 2007, Int J Dent Hygiene, 5, 2 – 12.
 Kyllar, M.: Prevalence of dental disorders in pet dogs. 2005, Vet. Med. – Czech, 50 (11), 496 – 505.