Dezinfekcia a sterilizácia nástrojov vo veterinárnej praxi – ako na to?

Čistenie, dezinfekcia a sterilizácia nástrojov vo veterinárnych ambulanciách nepodlieha žiadnej oficiálnej kontrole a neexistujú všeobecne platné stanovy a postupy pre jeho realizáciu. Riziko post-operačných komplikácii, ktoré priamo súvisí so zvýšeným výskytom multirezistentných kmeňov baktérií, ale tiež samotná náročnosť operačných zákrokov, ktoré sa v minulosti takmer nevykonávali a dnes sú prakticky dennou súčasťou veterinárnych ambulancií, prirodzene zvyšujú nároky na čistotu vo veterinárnych praxiach.

Absolútnou rutinou by mala byť príprava pacienta, resp. operačného poľa, v samostatnej miestnosti na to určenej, príprava operatéra, prípadne asistentov. Samotný operačný zákrok musí prebiehať v hygienicky čistom prostredí za použitia sterilného vybavenia – nástrojov, operačnej techniky, atď.

Spaulding v roku 1968 klasifikoval riziká jednotlivých nástrojov podľa ich použitia (Tab.1). Keďže je známy fakt, že niektoré nástroje a zariadenia nie je možné sterilizovať s použitím vysokej teploty, na ich sterilizáciu sa majú používať iné alternatívy (etylén oxid, sterilizácia peracetátom, etc.), ktoré sú však vo veterinárnej medicíne zriedkavé. Logicky sa teda odporúča tieto nástroje dôsledne mechanicky očistiť za použitia enzymatických roztokov a následne ich vhodne ošetriť prostriedkami na dezinfekciu medicínskych nástrojov. V súčasnosti sa spomínaná klasifikácia nedá použiť paušálne na všetky zariadenia, nakoľko modernizácia materiálov a technológií zariadení si vyžaduje aj individuálnejší prístup k ich dezinfekcii a sterilizácii. Vo veterinárnej medicíne je však toto všeobecné triedenie nástrojov doposiaľ uznávané a používané ako základný východiskový bod.

Tab. 1     Spauldingovo rozdelenie nástrojov podľa infekčného rizika pri ich používaní. Zdroj: C.Bradley; Sterilizing practice for veterinary nurses; NZVNJ Issue 74, Vol. 21, str. 6-19.

Čistiť, čistiť, čistiť…

Prvotná príprava nástrojov spočíva vždy v mechanickom očistení za použitia vhodných roztokov na báze detergentov, enzýmov a podobne, prípadne za použitia ultrazvukových čističiek nástrojov. Personál nesmie pri mechanickej očiste zabúdať na ohyby, kĺby a zárezy nástrojov, v ktorých sa bežne zadržiavajú zvyšky tkaniva, krvi a podobne, ktoré by mohli pôsobiť ako bariéra pri následnej dezinfekcii/sterilizácii. Následne sa nástroje dôsledne prehliadnu, mechanicky sa dočistia prípadné pozostatky nečistôt. Otvorené nástroje sa vysušia a dostupným spôsobom sa sterilizujú a uskladňujú pre ďalšie použitie. Dôsledné vysušenie nástrojov je dôležitým krokom, ktorý znižuje riziko rekontaminácie, hrdzavenia a zafarbenia nástrojov a tiež vďaka nemu predchádzame banálnym chybám, ako je napríklad prederavenie papierovej časti baliacej fólie v dôsledku rozmočenia.

Je dokázané, že dôsledným očistením môžeme odstrániť až 99,9% biologického materiálu. Pri čistení nástrojov pred sterilizáciou nie je potrebné používať dezinfekčné prípravky. Nemali by sme zabúdať na to, že nedostatočne očistené nástroje sa nesmú sterilizovať, resp. ak sa sterilizujú, tak fakticky sterilnými nemusia byť.

Sterilizácia nástrojov

Sterilizácia je proces, pri ktorom sa ničia všetky životaschopné mikroorganizmy. V praxi sa bežne používajú najmä teplovzdušné a parné sterilizátory (autoklávy):

Teplovzdušný sterilizátor:

Princípom teplovzdušných sterilizátorov je pôsobenie konštantnej vysokej teploty v určenom čase. Čas sterilizácie medicínskych nástrojov v teplovzdušnom sterilizátore je pri teplote 160◦C 60 minút, pri teplote 170◦C 40 minút a pri teplote 180◦C 20 minút. Použitie takýchto vysokých teplôt má však svoje obmedzenia a to najmä v prípade nástrojov, ktoré sú náchylné na vysoké teploty. Okrem iného opakované vystavovanie takýmto vysokým teplotám môže nástroje tupiť, kaziť ohybové a spojovacie kĺbiky, a nástroje je tak nutné častejšie obmieňať. Výhodou však je pomerne nízka obstarávacia cena a nenáročnosť celého procesu. Nástroje sa obyčajne v predom vytvorených setoch sterilizujú v uzatvorených sterilizačných nádobách, alebo bubnoch.

Teplovzdušný sterilizátor CBM 2430A s objemom sterilizačnej komory 58 litrov a nútenou cirkuláciou vzduchu, je originálny výrobok talianskeho výrobcu CBM, ktorý vo svojej výrobe dbá najmä na vysokú kvalitatívnu úroveň všetkých komponentov. Spĺňa technickú normu EN13060 pre klasifikáciu malých sterilizátorov Typ IIB. Sterilizátor je elektronicky ovládaný s digitálnym displejom a uzamykaním dvierok na kľúč. Má dve výškovo nastaviteľné zásuvky do sterilizačnej komory, bezpečnostný termostat proti prehriatiu, rôzne vizuálne a akustické alarmy, časovač a automatickú kalkuláciu času sterilizácie. Je vhodný na použitie vo veterinárnej, ale aj humánnej medicíne.

Parný (gradientový) sterilizátor – Autokláv:

Použitie parných sterilizátorov je vo veterinárnej medicíne obľúbené. Princípom tejto techniky je vytvorenie sterilizačných podmienok pomocou nasýtenej pary. Pre sterilizáciu vlhkým teplom s použitím pary ako sterilizačného prostriedku je nevyhnutné, aby všetky povrchy, ktoré sa majú sterilizovať, boli vystavené nasýtenej pare pri vopred určenej teplote počas vopred určeného časového intervalu. Nevyhnutné je správne prenikanie pary do predmetu a aj jeho komponentov (ak je to potrebné), pričom si prienik pary vyžaduje primerané odstránenie vzduchu. Takto dochádza k tzv. frakcionovanému vákuu. Frakcionovaný vákuový systém pomocou termodynamického účinku striedania vákuových fáz (6 fáz) a vstrekovania pary efektívne odstraňuje vzduch aj zo zložitejších predmetov. Toto striedanie fáz odstraňovania vzduchu a následnej injektáže pary je princípom gradientovej sterilizačnej techniky.

Prevádzka parnách sterilizátorov je jednoduchá, bezpečná, netoxická a veľmi efektívna. Bežne sa využívajú teploty 121◦C  alebo 132◦C (Tab. 2). Výhodou autoklávu je jeho vysoká sterilizačná efektivita pri nenáročnej prevádzke a tiež skutočnosť, že v súčasnosti je už väčšina materiálov používaných na výrobu medicínskych zariadení (manipulačné rúčky operačných lámp, príslušenstvo k elektrokauteru a pod.) autoklávovateľná.

Tab. 2     Sterilizácia v autokláve – sterilizačný čas. Zdroj: C.Bradley; Sterilizing practice for veterinary nurses; NZVNJ Issue 74, Vol. 21, str.6-19.

Autokláv CBM SST2200B je parný sterilizátor od originálneho talianskeho výrobcu sterilizačnej techniky CBM. Výrobca tento produkt navrhol s ohľadom na vysokú úroveň kvality všetkých jeho komponentov. Má úplne nový kompaktný dizajn a využíva aktuálnu mikroprocesorovú technológiu. Je veľmi ľahko ovládateľný a udržiavateľný, spoľahlivý a odolný (vysoko kvalitná nerezová oceľ Aisi 304). Spĺňa technickú normu EN13060 pre klasifikáciu malých sterilizátorov Typ IIB. Zaujímavým ho robí aj automatický motorizovaný otvárací systém, protitlaková ochrana dverí a 5,7´´ LCD dotykový displej s výbornou viditeľnosťou a jednoduchým ikonovým zobrazením. Prenos zaznamenaných dát z autoklávu je zabezpečený pomocou USB portu, pričom jeho súčasťou je USB kľúč na záznam a prenos informácií o jednotlivých cykloch. Zariadenie je významné svojou úsporou energie a vody. Má systém vyhodnotenia kvality vody (stupeň demineralizácie), výkonný chladiaci systém a tlakový generátor, ktorý zabezpečuje šetrenie množstva spotrebovanej vody počas cyklu. Zaujímavý je aj inteligentný proces sušenia. Na výber sú rôzne modely podľa objemu sterilizačnej komory (17 l a 23 l) podľa farby (čierna, biela) a podľa prítomnosti integrovanej tlačiarne. Prístroj sa predáva vrátane príslušného softvéru, oceľového držiaka zásuviek a so 4 nerezovými sterilizačnými zásuvkami. Prístroj je vhodný na použitie vo veterinárnej ale aj humánnej medicíne.

Použité zdroje:

C.Bradley; Sterilizing practice for veterinary nurses; NZVNJ Issue 74, Vol. 21, str. 6 – 19

http://www.vetsurgeryonline.com/sterilization-techniques