Zobrazovacie techniky vo veterinárnej stomatológii

Prístup k veterinárnej stomatológii v praxi malých zvierat je v súčasnosti významným ekonomickým aspektom chodu a úspešnosti ambulancie. Komplexný prístup k pacientovi počnúc klinickým vyšetrením, priebehom diagnostiky a následná úspešnosť terapie zohráva významnú rolu v budovaní dôvery klienta voči ošetrujúcemu personálu danej kliniky, a čiastočne tak predurčuje aj možnosti ostatnej starostlivosti a celoživotnej dôvery klienta voči lekárovi.

Faktom je, že aj v súčasnosti prebieha ošetrenie stomatologického pacienta často krát bez zhotovenia akýchkoľvek RTG záznamov. Otázkou ale zostáva správnosť a úspešnosť takéhoto ošetrenia. Anatomický koncept zubov a ústnej dutiny, jej lokalizácia na hlave, kde na pomerne malej ploche sa nachádza množstvo rozličných tkanivových štruktúr, a samotná povaha ošetrovaných pacientov veterinárneho lekára pri komplexnom vyšetrení doslova predurčuje k použitiu sedácie a podrobnej zobrazovacej techniky. Dentálne problémy sú častokrát prirovnávané k plávajúcim ľadovcom. „Nad hladinou“ vidíme a dokážeme diagnostikovať len malé percento problémov. Nehovoriac o tom, že neodhalenie skrytej patológie nám môže výrazne skomplikovať situáciu – nesprávne posúdenie absencie zubov u potenciálne úspešných plemenných jedincov, extrakcia zubov s ankylózou koreňov, neprerezané zuby a následne tvorba odontogénnych cýst (veľmi často mandibulárna P1 u brachycefalických plemien) a mnoho iných.

Anatomická stavba zubu

Zuby predstavujú komplikovanú jednotku, ktorá obsahuje mineralizované tkanivá líšiace sa štruktúrou a hustotou. Exponovaná, odhalená časť zuba je chránená pevnou, odolnou sklovinou. Naproti tomu koreň zuba je pokrytý cementom – poróznou štruktúrou, ktorá je bohato inervovaná a krvená. Viac ako 50% zuba je ukrytých v masívnej vrstve gingiválneho tkaniva a koreň je pevne uchytený v zubnom lôžku (alveole) pomocou periodontálneho ligamenta, ktoré siaha až k hranici cemento-enamelárneho spojenia.

Obr. 1   Schématický náčrt zuba: CR- korunka, RT- koreň, NK- zubný krčok, E- sklovina, D- dentín, AB- alveolárna kosť, AD- apikálna delta, FR- furkácia, Ce- cement, PDL – periodontálny väz, APX – hrot zuba, RC- koreňový kanál, PCh – dreňová dutina. Detailné zobrazenie periodontálnych štruktúr: PDL – periodontálny väz, JE – cemento-enamelárny prechod, D – dentín, E – sklovina, GS – gingiválny sulcus,GM – gingiválny okraj, GDF – gingiválne tkanivo, AMa – alveolárny okraj, AB – alveolárna kosť, MKG- muko-gingiválny prechod, AMu-alveolárna sliznica, GT- gingiválne tkanivo, AG- pevná/prichytená gingiva, FG- voľná gigiva;  Zdroj: BSAVA Manual of Canine and Feline Dentistry and Oral Surgery, fourth edition, 2019.

 

Význam zhotovenia RTG snímok pomocou dentálneho röntgenového prístroja

Dentálna rádiografia je minimálne invazívna diagnostická technika, ktorá umožňuje zobrazenie subgingiválnych štruktúr a prípadných patológii. Dentálny röntgenogram umožňuje detekciu traumy, rezorpcie koreňov, vitality zubu, morfologických a anatomických abnormalít, ktoré nie sú viditeľné voľným okom. Riešenie týchto problémov má nielen lokálny význam, ale zabezpečuje aj prevenciu pred vznikom systémových komplikácii. Zhotovenie dentálneho röntgenogramu je indikované v prípade chýbajúcich zubov, zlomených zubov, pri prítomnosti gingiválnych sulkusov hlbších ako 3 mm u psa a 2 mm u mačky, pri diagnostike vitality zubu (Obr.3), koreňovej rezorpcie, pri náleze výtoku z očí/nosa, pri epistaxe, pri orálnych masách a v neposlednom rade je významné zhotovenie predextrakčných a postextrakčných RTG snímok. Dentálny RTG je však použiteľný v bežnej praxi aj pri iných ako stomatologických indikáciach – napríklad snímkovanie exotov, článkov prstov a veľmi malých štruktúr, snímkovanie nosovej dutiny.

 

Potrebné RTG vybavenie:

Pre rýchle a efektívne zhotovenie prehľadného dentálneho röntgenogramu je nevyhnutné používať intraorálne dentálne RTG systémy. Pri takomto spôsobe snímkovania vkladáme senzor digitalizácie, alebo film „intraorálne“ a pohyblivé rameno RTG prístroja s tubusom röntgenky môžeme následne smerovať v uhloch potrebných na správne zobrazenie danej anatomickej štruktúry.   Týmto spôsobom dokážeme  separátne získať pravo/ľavostranné, mandibulárne/maxilárne snímky očných zubov, rezákov, premolárov a molárov. Pre posúdenie patológií v celej ústnej dutine sa obyčajne zhotovuje 6 – 12 snímok, z ktorých si veterinárny lekár vyskladá röntgenogram celej ústnej dutiny. Použitie dentálneho RTG prináša najmä jednoduchú orientáciu v zhotovených snímkach a vynikajúce zobrazenie detailov. Pri ohniskovej vzdialenosti okolo 0,4 mm je zobrazenie naozaj ostré a detailné (Obr. 2).

 

Obr. 2  Porovnanie kvality snímky pri použití RTG s ohniskovým bodom 0,8 mm a 0,4 mm. Zdroj: Cefla s.c.

Snímkovanie ústnej dutiny je realizovateľné aj pomocou klasického RTG (Obr. 3). No kvalita zobrazenia detailov a hustota anatomických štruktúr, potrebných na jasné a presné zobrazenie, si vyžaduje špeciálne dentálny RTG prístroj, ktorý je uspôsobený na intraorálne snímkovanie.

Obr. 3  Devitalizácia C (304) u 8 ročného psa plemena Maďarská vyžla po traume (Snímka zhotovená použitím klasického RTG prístroja). Zdroj: MVDr. Katarína Garajová, GAJA Vet Trenčín

Podobne ako pri klasickom RTG zobrazovaní máme v súčasnosti rôzne možnosti zhotovenia RTG snímok. Počnúc klasickými filmami, ktoré potrebujú následné vyvolávanie v špecifických roztokoch, až po snímanie na jednoduché detektorové senzory (Obr. 4), ktoré priamym alebo nepriamym spôsobom prenášajú zhotovený záznam priamo do PC. Priama a nepriama RTG digitalizácia vo veterinárnej stomatológii prináša najmä úsporu času, efektívne perioperačné snímkovanie a veľmi kvalitné snímky. Rovnako ako klasické filmy aj senzory digitalizácie sú dnes dostupné vo viacerých veľkostiach. Samozrejmosťou je už dnes aj ich ergonomický tvar so zauhlenými okrajmi, vďaka ktorým sa senzory pohodlne vkladajú do ústnej dutiny.

A.                                                 B. 

Obr. 4    A. Dentálne senzory nepriamej RTG digitalizácie. Zdroj: Woodward, T. M. (2009).     B. Dentálne senzory priamej RTG digitalizácie New Tom X-VS. Zdroj: Cefla s.c. New Tom

Potrebný je teda pohyblivý RTG prístroj s malým ohniskovým bodom (0,4 – 0,6mm), najčastejšie s kruhovým, alebo obdĺžnikovým kolimátorom (Obr. 5) a „médium“, na ktoré sa zachytí obraz-film/senzor priamej alebo nepriamej digitalizácie. V prípade nepriamej digitalizácie je potrebná aj tzv. „čítačka“, ktorá zhotovený obraz prenáša do PC.

Obr. 5   Dentálny RTG  prístroj Cefla New Tom RXDC, nástenná verzia. Zdroj: Cefla s.c. New Tom

Techniky dentálneho RTG snímkovania:

Najčastejšie používanými technikami v dentálnej röntgenológii sú (Obr. 6):

  • Paralelná technika – film/senzor je uložený paralelne so zubami a tubus röntgenky je mierený kolmo (90°) na film/senzor. Najčastejšie sa používa na zobrazenie premolárov a molárov.
  • Technika poliaceho uhla a jeho variácie – film/senzor ukladáme horizontálne na hrot zubov, tubus röntgenky smeruje v cca 90° uhle na líniu, ktorá vzniká prepolením/dvojitým prepolením uhla, ktorý zviera dlhá os zubov s vloženým filmom/senzorom. Smer, z ktorého vychádza RTG lúč závisí od toho, ktoré zuby chceme mať snímke zobrazené.

Obr. 6   A. Paralelná technika; B. Technika poliaceho uhla. Zdroj: https://www.texasveterinary.com/

 

Veterinárna stomatológia je pomerne mladá ale veľmi zaujímavá disciplína, ktorá poskytuje bohaté diagnostické a terapeutické možnosti. Množstvo stomatologických patológií sa však skrýva pod povrchom a aj preto je potrebné investovať do náležitého vybavenie stomatologického pracoviska. Takáto investícia je plne rentabilná. V prípade záujmu o dentálne RTG vybavenie nás neváhajte kontaktovať, prípadne si pozrite našu ponuku TU.

 

Publikačné zdroje:

BSAVA Manual of Canine and Feline Dentistry and Oral Surgery, fourth edition, 2019.

Woodward, T. M.: Dental Radiology, Topics in Companion Animal Medicine, 2009, 24(1), 20 – 36.

https://www.dentalaireproducts.com/introduction-to-veterinary-dental-radiology/