Význam stanovenia tyroidných hormónov v diagnostike endokrinných ochorení psov a mačiek

Štítnu žľazu ako endokrinný orgán prvý krát detailne popísal Vesalius v 16. storočí. U psov a mačiek sa štítna žľaza skladá z dvoch lalokov ležiacich po stranách priedušnice v strednej krčnej oblasti. Laloky majú predĺžený tvar, sú tmavočervenej farby a za normálnych okolností nie sú u psa a mačky palpovateľné. Jej hlavnou funkciou je syntéza a sekrécia tyroidných hormónov – tyroxínu (T4) a trijódotyronínu (T3), na ktorú ju potrebný prísun jódu a je priamo závislá od jeho príjmu v potrave.

Obr. 1    Regulácia tvorby tyroidných hormónov: Produkcia a uvoľňovanie tyroidných hormónov je prísne regulované extratyroidnými a intratyroidnými mechanizmami. Hypotalamus produkuje TRH (tyreotropín-realeasing hormón), ktorý stimuluje hypofýzu. Množstvo TRH je regulované systémom negatívnej spätnej väzby T4 a T3. Hypofýza potom stimuluje tvorbu TSH (tyroid-stimulačný hormón), ktorý dáva signál štítnej žľaze na produkciu a uvoľňovanie T3 a T4.

Funkcia tyroidných hormónov:

Tyroidné hormóny regulujú množstvo metabolických funkcií a ovplyvňujú koncentráciu a aktivitu mnohých enzýmov. Sú absolútne nevyhnutné v období vývinu plodu. Stimulujú kalorigenézu, erytropoézu, „kostný metabolizmus“ a prakticky celý sacharidový a lipidový metabolizmus. V podstate neexistuje tkanivo, alebo orgánový systém, ktorý by dokázal normálne fungovať pri nadbytku alebo nedostatku tyroidných hormónov.

Ochorenia štítnej žľazy malých zvierat

Ochorenia štítnej žľazy patria k najčastejším endokrinopatiám, s ktorými sa v praxi malých zvierat stretávame.

Hypotyreóza u psov je väčšinou spôsobená narušením štítnej žľazy ako takej, väčšinou v dôsledku lymfocytárnej tyroiditídy, nádoru, alebo v dôsledku atrofie tkaniva štítnej žľazy.  Čo sa týka hladiny tyroidných hormónov v krvi hypotyroidného pacienta, T4 je nízke a TSH vysoké. V niektorých prípadoch môžu tyroidné hormóny klesať aj napriek normálnej funkcii štítnej žľazy, a to v dôsledku iných ochorení. Tento syndróm sa nazýva „Euthyroid sick syndrome“ a vykazuje nízke hladiny T4, aj nízke hladiny TSH. Niekedy aj pri euthyroidnom syndróme môžu mať psy hladinu TSH mierne zvýšenú, ale nikdy nie tak markantne ako pri hypotyreóze.

Hypertyreóza je diagnóza týkajúca sa hlavne mačiek. Je väčšinou spôsobená zväčšením tkaniva štítnej žľazy. Produkcia T4 je vysoká a TSH je v dôsledku nadmernej produkcie T4 inhibované.

Podrobná klasifikácia týchto ochorení, možná patogenéza a diferenciálna diagnostika je samozrejme oveľa komplikovanejšia a vyžaduje hlbšie štúdium.

Laboratórna diagnostika ochorení štítnej žľazy

Okrem anamnézy a klinického vyšetrenia je v diagnostike ochorení štítnej žľazy kľúčové laboratórne stanovenie hladín tyroidných hormónov (T4, fT4 a TSH)  v krvi pacienta. Stanovenie T3 v krvi zvierat nezohráva v diagnostike ochorení štítnej žľazy veľký význam, nakoľko T3 je prednostne lokalizovaný intracelulárne. Stanovanie bazálnych hodnôt T4 a TSH sa považuje za prvú líniu hormónov kľúčových v diagnostike hypotyreózy psov. Stanovenie T4 u mačiek a zhodnotenie klinických príznakov umožňuje definitívnu diagnostiku felínnej hypertyreózy.

Obr. 2  Postup laboratórnej diferenciálnej diagnostiky hypotyreózy psov a hypertyreózy mačiek

Stimulačný test TSH sa v praxi veterinárneho endokrinológa považuje za „zlatý štandard“ v definitívnej diagnostike ochorení štítnej žľazy, ale v praktických podmienkach bežných ambulancii sa vzhľadom na nedostupnosť rhTSH a cenovú náročnosť  nevykonáva veľmi často. Používa sa na odlíšenie hypotyreózy od „NTIS“ (syndróm non-tyroidného postihnutia) u psov so zníženými bazálnymi hodnotami tyroidných hormónov. Diagnostika TSH v krvi zvieraťa je preto veľmi významným krokom  pre určenie správnej diagnózy.

Stanovenie tyroidných hormónov analyzátorom Fuji Dri Chem Imunno AU10V 

Veľkou devízou imunodiagnostického analyzátora Fuji Dri-Chem Immuno AU10V je okrem stanovenia vT4 v krvi pacienta aj možnosť detekcie kanínneho vcTSH. Pre presnú diagnostiku porúch štítnej žľazy psov predstavuje tento fakt významnú vlastnosť prístroja. Vyšetrenie je založené na princípe imuno-analýzy. Vzorka sa aplikuje na nosič s fluorescenčne značenou monoklonálnou protilátkou. Vytvorená fluorescencia je potom priamo úmerná koncentrácii  sledovaných parametrov vo vzorke. Meranie pomocou analyzátora je veľmi jednoduché, postačuje vložiť vzorku séra, alebo heparinizovanej plazmy (vT4), špičku na nasávanie a vstrekovanie vzorky na testovaciu kazetu. Všetky ostatné reagencie sa nachádzajú v špecifickej testovacej kazetke.

Stabilita a faktory, ktoré ovplyvňujú vzorku krvi:

Všeobecne je T4 vo vzorkách séra, heparinizovanej, alebo EDTA plazmy relatívne stabilné. Nie je ovplyvnené kontaktom s bunkami, dlhým skladovaním a následnou centrifugáciou, hemolýzou, hyperlypidémiou, ani opakovaným rozmrazovaním a zamrazovaním vzorky.