Diagnostika hepato-biliárnych ochorení vo veterinárnej praxi nebýva jednoduchá. Klinické príznaky ochorenia pečene bývajú často nešpecifické (neurologické príznaky, zvracanie, apatia, PU/PD a iné), resp. vzhľadom na pomerne veľkú kompenzačnú schopnosť tkaniva pečene nemusia byť až do vysokého štádia ochorenia vôbec pozorované. Pacienti s pomerne rozvinutým hepato-biliárnym ochorením môžu mať normálne výsledky pečeňových parametrov a naopak abnormálne výsledky môžeme pozorovať aj u zdravých jedincov. Laboratórne testy v tomto prípade poskytujú možnosť stanovenia prítomnosti ochorenia hepato-biliárneho systému, konkrétne určenie patogenetického typu ochorenia (primárne alebo sekundárne ochorenie), a možnosť monitoringu odpovede na nastavenú liečbu (aj prípadný predpoklad progresie ochorenia).
Interpretácia jednotlivých laboratórnych výsledkov by mala byť komplexná a v súlade s klinickými príznakmi. Vždy je potrebné brať v úvahu eventuálne obmedzenú výpovednú hodnotu výsledkov vzhľadom na veľkú kompenzačnú schopnosť tkaniva pečene.
„Pečeňové testy“ sa bežne rozdeľujú do 3 skupín:
– Vyhodnotenie ukazovateľov poškodenia pečeňového tkaniva (enzýmy ALT, AST);
– Vyhodnotenie ukazovateľov cholestázy (enzýmy ALP, GGT);
– Testy funkčnosti (bilirubín, žlčové kyseliny).
Charakteristika a význam stanovenia žlčových kyselín v krvi pacienta:
Žlčové kyseliny (ŽK, BA) sú hlavnou zložkou žlče a primárne sú syntetizované v pečeni z cholesterolu (kyselina cholová, kyselina chenodeoxycholová), sekundárne činnosťou baktérii v tenkom čreve. Ich hlavnou funkciou je zabezpečenie trávenia/metabolizmu tukov a v tuku rozpustných vitamínov (Obr. 1).
Obr. 1 Produkcia žlčových kyselín v pečeni a tenkom čreve
Stanovenie hladiny žlčových kyselín sa pomerne často využíva ako nástroj zhodnotenia funkčnosti pečene a prítomnosti porto-systémového shuntu. Ich meranie sa štandardne robí vo vzorkách odobratých dvoma spôsobmi:
- preprandiálne stanovenie – vyhodnotenie hladiny ŽK vo vzorke krvného séra po 12 hodinách hladovky;
- preprandiálne + postprandiálne stanovenie – párové vzorky / „provokovaný test ŽK“ – vyhodnotenie hladiny ŽK vo vzorke krvného séra po 12 hodinách hladovky a vyhodnotenie vzorky odobratej 2 hodiny po nakŕmení vysoko-kalorickým krmivom.
Vzorky sú pri izbovej teplote stabilné. Hemolytické, alebo lipemické sérum skresľuje výsledok a tento by nemal byť považovaný za relevantný.
FSBA – hladina ŽK vo vzorke krvného séra po 12 hodinovej hladovke u psa by nemala presiahnuť 8 µmol/l, u mačky 5 µmol/l. PSBA – hladina ŽK v postprandiálnej vzorke by nemala presiahnuť 25 µmol/l u psa a 15 µmol/l u mačky. Niekedy sa ale môže stať, že počas hladovania dôjde k spontánnej kontrakcii a vyprázdneniu žlčníka – vtedy je hladina preprandiálnych ŽK často vyššia ako hladina vo vzorke po nakŕmení. Za normálnych okolností by sa ale obe vzorky mali nachádzať v referenčnom rozmedzí, teda max 25 µmol/l u psa a 15 µmol/l u mačky (Tabuľka č. 1).
| Referenčné rozmedzie vBA u psov (µmol/l) | Preprandiálne < 8 Postprandiálne < 25 |
| Referenčné rozmedzie vBA u mačiek (µmol/l) | Preprandiálne < 5 Postprandiálne < 15 |
Tab. č. 1 Referenčné rozmedzie u psa a mačky
Zvýšenie hladiny ŽK vo vzorke „preprandiálneho“, alebo „postprandiálneho“ séra môže byť ukazovateľom poškodenia pečeňového parenchýmu, porto-systémového shuntu alebo cholestázy.
Stanovenie žlčových kyselín analyzátorom Fuji Dri Chem Imunno AU10V: 
Fuji Dri-Chem vBA test je založený na princípe imuno-analýzy. Vzorka sa aplikuje na nosič s fluorescenčne značenou anti-BA monoklonálnou protilátkou. Vytvorená fluorescencia je potom priamo úmerná koncentrácii ŽK vo vzorke. Meranie pomocou analyzátora je veľmi jednoduché, postačuje vložiť vzorku séra, alebo plazmy (EDTA), špičku na nasávanie a vstrekovanie vzorky na testovaciu kazetu. Všetky ostatné reagencie sa nachádzajú v špecifickej BA- testovacej kazetke. Prístroj poskytuje pomerne široké dynamické rozmedzie (2 µmol/l – 150 µmol/l) pre stanovenie hladiny ŽK vo vzorke (Obr. 2).
