Analýza krvných plynov – interpretácia výsledkov, postup

Interpretácia výsledkov analýzy arteriálnych a venóznych krvných plynov sa u mnohých pacientov (najmä akútne stavy) stáva nevyhnutnou pre správne určenie následnej terapie. Analyzátory krvných plynov sú vo veterinárnej praxi čoraz bežnejšími diagnostickými zariadeniami. Aj v portfóliu EM Medical nájdete možnosť, ktorou túto analýzu dokážete na Vašom pracovisku zabezpečiť – Analyzátor krvných plynov a elektrolytov WOODLEY Epoc Blood Analysis.

Správna interpretácia získaných výsledkov analýzy krvných plynov umožňuje klinikovi následne u pacienta určiť:

  • Kedy je indikovaná fluidná terapia;
  • Aké typy tekutín sú najlepšou voľbou pre fluidnú terapiu;
  • Či je potrebné organizmu podať hydrogenuhličitan sodný (bikarbonát, HCO3-);
  • Či je u pacienta potrebná suplementácia kyslíka a mechanická ventilácia (prípadne posúdenie možnosti pacienta od tejto terapie odstaviť).

 

Pre interpretáciu výsledkov analýzy krvných plynov u zvieracieho pacienta je potrebné postupovať podľa 6 nasledujúcich krokov:

 

  1. Identifikujte, či je vzorka krvi arteriálna alebo venózna

Na vyhodnotenie celkového acidobázického stavu organizmu je možné použiť ktorúkoľvek z týchto 2 typov vzoriek (s výnimkou situácií silného šoku a pošokových stavov, ktoré môžu viesť k veľkým rozdielom vo výsledkoch medzi arteriálnymi a venóznymi vzorkami krvi). Slabá perfúzia tkaniva môže viesť k značnému zvýšeniu CO2 v krvi a k sekundárnemu zníženiu pH vo venóznej krvi, kým v arteriálnej krvi zostáva koncentrácia CO2 normálna alebo sa znižuje.

  • Aj keď je aj z venóznej krvi možné získať informácie o ventilácii, iba z arteriálnej vzorky môžeme posúdiť stav okysličenia (oxygenácie) organizmu relevantne.
  • Ak nie je možné odobrať vzorku arteriálnej krvi, použite:
    • Pulznú oxymetriu na meranie saturácie kyslíkom
    • Venóznu vzorku na vyhodnotenie acidobázického stavu a posúdenie ventilácie.
  • Ak je pacient intubovaný, môže sa na posúdenie ventilácie použiť aj koncentrácia CO2 vo vydychovanom vzduchu (EtCO2). Pri závažnom pľúcnom ochorení však môže byť hodnota EtCO2 oveľa nižšia ako PaCO2.

 

  1. Posúďte u pacienta, či ide o acidémiu (pH <7,35) alebo alkalémiu (pH > 7,45)

Ak je pH v normálnom rozmedzí, telo pacienta mohlo kompenzovať základné poruchy ABR alebo sú v organizme prítomné zmiešané poruchy. Pozri kroky 3 a 4 pre vyhodnotenie, či sú napriek normálnemu pH prítomné metabolické alebo respiračné poruchy ABR.

 

 

  1. Vykonajte ďalšie hodnotenia pre prítomnosť acidózy

Respiračná acidóza je prítomná, ak PaCO2 > 45 mmHg.

Metabolická acidóza je prítomná, ak je BE < -4 mmol/l (alebo HCO3–  <  19 mmol/l).

 

  1. Vykonajte ďalšie hodnotenia pre prítomnosť alkalózy

Respiračná alkalóza je prítomná, ak PaCO2 < 35 mmHg

Metabolická alkalóza je prítomná, ak je BE > 2 mmol/l (alebo HCO3– > 25 mmol/l)

Primárna porucha ABR pH paCO2 H2CO3
Metabolická acidóza ↓ ↓ ↓
Metabolická alkalóza ↑ ↑ ↑
Respiračná acidóza ↓ ↑ ↑
Respiračná alkalóza ↑ ↓ ↓

U mačiek nahraďte v krokoch 3 a 4 referenčné hodnoty PaCO2 a BE z Tabuľky 1 (v predchádzajúcom príspevku: Analýza krvných plynov – I. diel).

 

 

  1. Posúďte oxygenáciu (okysličenie)

Normálny PaO2 je 90 až 100 mmHg. Ak je pacient pripojený na prívod kyslíka, PaO2 by sa mal rovnať približne 5-násobku FiO2; FiO2 vzduchu v miestnosti je 21%.

 

Tieto pravidlá vychádzajú z referenčných hodnôt krvných plynov u psov uvedených v Tabuľke 1 (v predchádzajúcom príspevku: Analýza krvných plynov – I. diel).

 

 

  1. Zistite, či v organizme došlo ku kompenzačným zmenám/mechanizmom

Napríklad: ak je prítomná primárna metabolická acidóza, môže tiež existovať kompenzačná respiračná alkalóza. Zapamätajte si pravidlá kompenzácie organizmu:

  • Zmena v respiračnej alebo metabolickej zložke ABR zvyčajne vyvoláva opačnú kompenzačnú reakciu v snahe normalizovať pH.
  • Pľúca môžu rýchlo vykompenzovať odchýlku pH úpravou minútovej ventilácie (minútový objem inspir./expir. vzduchu) v priebehu niekoľkých minút.
  • Obličky kompenzujú poruchy ABR pomalšie, pričom kompenzačné zmeny sa začínajú v priebehu niekoľkých hodín a vrchol kompenzácie trvá 4 až 5 dní.
  • Absencia/prítomnosť a stupeň kompenzácie poskytujú určité informácie o chronickosti danej poruchy (Tabuľka 2).

K nadmernej kompenzácii v organizme nedochádza.

 

Tab. 2  Očakávané kompenzačné zmeny organizmu pri poruchách ABR
Porucha ABR a RF Zmeny Kompenzácia organizmu
Metabolická acidóza ↓ HCO3– Pri každom poklese paCO2 o 0,7 mmHg poklesne hladina HCO3– o 1 mEq/l
Metabolická alkalóza ↑ HCO3– Pri každom vzostupe paCO2 o 0,7 mmHg narastie hladina HCO3– o 1 mEq/l
Akútna respiračná acidóza ↑ PaCO2 Nárast hladiny HCO3– o 1,5 mEq/l pri každom vzostupe paCO2 o 10 mmHg
Chronická respiračná acidóza ↑ PaCO2 Nárast hladiny HCO3– o 3,5 mEq/l pri každom vzostupe paCO2 o 10 mmHg
Akútna respiračná alkalóza ↓ PaCO2 Pokles hladiny HCO3– o 2,5 mEq/l pri každom poklese paCO2 o 10 mmHg
Chronická respiračná alkalóza ↓ PaCO2 Pokles hladiny HCO3– o 5,5 mEq/l pri každom poklese paCO2 o 10 mmHg

Referencie:

Waddell Lori S., DVM, Diplomate ACVECC: The Practitioners Acid-Base Primer: Obtaining and Interpeting Blood Gases. Clinical Pathology, Todays Veterinary Practice, 2013, vol. 3, iss. 6, 25 – 30.

tvpjournal.com